Rozdrapil som ocne viecka, posadil sa na postel cumiac pred seba a snazil sa neuspesne zaostrit. Zbytocne. Strata casu… Moje telo vsak bolo dokonalo oddychnute. Bol som v prazvlastne naspidovanom stave, v ktorom som kludne mohol zobrat zbijacku a ist s nou okamzite makat von na chodnik. Pripraveny padnut za vlast. Pozoruhodny stav na niekoho, kto nevie vyliezt z postele minimalne pol hodinu […]

Samota a alkohol. Dvaja vecni milenci, nechutne si to rozdavajuci naraz v tolkych domacnostiach, ze celonocne navstevy Jeziska s darcekmi na Vianoce v kazdom slusnom katolickom dome, su oproti nim iba trapnym kracanim hore dolu po najkratsej ceste v nejakej malickej promo dedine. U mna sa tito dvaja stretavali a sulozili permanentne. Prakticky den co den, noc co noc. A ja som nemal silu a ani […]

Bolo cosi po desiatej vecer, ked som otvoril oci a prisiel som k sebe. Tie blbe lieky v kombinacii s alkoholom tvoria v hlave pocas spanku neskutocne scenare. Prial by som si zapamatat si aspon tretinu z nich a potom ich len odpredat nejakej produkcnej spolocnosti niekam do Statov… Pozrel som na mobil a nasiel sest zmeskanych hovorov. Pat z nich bolo od jednej osoby. Od Niny. Dcery mojej […]

Existuju dva druhy strat. Tie, ktore ovplyvnit nemozeme a ich nasledkom je, ze nieco alebo niekto nam len tak zo zivota zmizne a uz sa nevrati. Proste sa strati. Dobrovolne. Na druhej strane stoja straty, ktore sme (si) zapricinili sami. Je tazke zmierit sa s tym, ze ste vdaka vlastnej blbosti nechali zo svojho zivota odist cloveka, ktoremu na vas zalezalo a ktory robil vsetko pre to, aby ste ho […]

Motal som sa po meste a sledoval ludi, ako sa tesia z farebnych vianocnych vykladov plnych vsakovakych stupidit a v hlave sa mi premietali kratke dokumenty o jednotlivych vianociach z mojho zivota. Pamatal som si tak troje. Je to zvlastne a tak trocha smutne, ze clovek ma za sebou takmer tri dekady zivota a pamata si na troje vianoce, ktore prezil ako decko a zvysok je len akousi divnou zmesou […]

– Halo?, prosim, ozval sa rozospaty Simonov hlas. – Pochvalen bud Jezis Kristus, pozdravil som ho. – Nat? Co sa stalo? – Nic. Jebe mi. – A kvoli tomu mi volas? – Hej. Potrebujem sa porozpravat. – Kolko je hodin? – Pol jednej. Teda bude… O chvilu. – Nemohlo zdelenie tvojho osvietenia vydrzat do trocha rozumnejsej hodiny? – A co ta […]